Často zavítala aj do Bratislavy, kde v rokoch 1972 až 1987 súťažila na
populárnom atletickom mítingu P-T-S. Vo vrhu guľou má na tomto mítingu
na svojom konte rekordných štrnásť víťazstiev.
"Som z moravsko-slovenského pomedzia, na Slovensko to máme čoby
kameňom dohodil. Ja Slovákov milujem, mala som tam a mám tam priateľov.
Vždy to bol zážitok, keď som mohla ísť do Bratislavy, ´pétéeska´ bola
vždy nezmazateľne zaradená v mojom scenári, bola úžasná," zaspomínala si pre TASR.
Fibingerová sa narodila 13. júla 1949 v obci Víceměřice. Do tajov
atletiky ju v Uherskom Ostrohu zasvätil miestny učiteľ telesnej výchovy
Vladimír Přílezský a susedka, atlétka Jiřina Gottwaldová-Buchtová. Od
roku 1964 trénovala v Spartaku Uherské Hradiště, ale už nasledujúci rok
sa presunula do Gottwaldova (dnešného Zlína), kde pôsobila v rokoch 1965
- 1967.
Do vítkovického športového strediska prestúpila po maturite v roku 1968.
Pôsobila v ňom až do roku 1988, pričom väčšinu času ju trénoval
viacnásobný majster Československa vo vrhu guľou Jaroslav Šmíd (1934 -
2021), ktorý sa stal v roku 1977 jej manželom. Práve v tomto klube
dosiahla v nasledujúcich dvoch desaťročiach mimoriadne úspechy.
Reprezentačný dres si po prvýkrát obliekla v osemnástich rokoch na
pretekoch olympijských nádejí vo východonemeckom Rostocku. Prvý titul
majsterky Československa vo vrhu guľou získala v roku 1970 v Ostrave
výkonom 16,41 m. V rokoch 1972 až 1977 ako prvá československá guliarka
prekonala postupne hranicu 17, 18, 19, 20, 21 aj 22 metrov.
Počas svojho debutu pod piatimi kruhmi skončila v roku 1972 v Mníchove
na siedmom mieste. Najlepší výsledok dosiahla na LOH 1976 v Montreale,
kde ju výkon 20,67 metra z piatej série vyniesol na bronzovú priečku.
Na premiérových majstrovstvách sveta v atletike sa stala v roku 1983 v
Helsinkách historicky prvou majsterkou sveta vo vrhu guľou - 12. augusta
získala titul posledným pokusom, ktorý meral 21,05 metra.
Najúspešnejším podujatím, pokiaľ ide o počet medailových úspechov, sa
stali pre Fibingerovú majstrovstvá Európy v hale. K ôsmim titulom (1973,
1974, 1977, 1978, 1980, 1983, 1984, 1985), pridala ešte tri striebra,
čo z nej robí najúspešnejšiu atlétku v histórii halových majstrovstiev
Európy.
Neuveriteľných 46 rokov držala výkonom 22 metrov 50 centimetrov halový
svetový rekord vo vrhu guľou, ktorý vytvorila v Jablonci nad Nisou vo
februári 1977. Postupne sa stal dokonca najstarším historickým výkonom.
Koncom minulého roku ale oň prišla a to potom, ako medzinárodná
federácia Svetová atletika oficiálne zlúčila výkony v hale a vonku a v
nových tabuľkách ju preskočila sovietska guliarka Natália Lisovská,
ktorá vrhla vonku v roku 1987 o 13 centimetrov viac. "Ja nad
niektorými rozhodnutiami Svetovej atletiky mierne povyťahujem obočie.
Aby som vám povedala úprimne, pripadá vám veľký rozdiel v tom, že niečo
sa uvádza ako absolútne najlepší svetový výkon všetkých čias a niečo ako
svetový rekord v hale? Ja mám pocit, že je to prakticky rovnaké, ten
výkon nemôže predsa nikto vymazať," uviedla guliarka.
Počas dvadsiatich rokov strávených vo vrhačskom kruhu si vybojovala
celkove 29 titulov majsterky Československa, pričom vytvorila 25
národných rekordov. Jedna z najlepších guliarok atletickej histórie
ukončila mimoriadne úspešnú kariéru v roku 1988 vo veku 39 rokov.
Helena Fibingerová, ktorej v roku 2015 český prezident Miloš Zeman
udelil medailu Za zásluhy, zostala atletike verná aj po skončení
aktívnej činnosti. Už 35 rokov pôsobí ako manažérka spoločnosti Česká
atletika, s. r. o. Okrem toho vlastní na Morave, spolu s novým
partnerom, pekáreň.